Na mňau s Noemou Gajdoš Kmecovou  | Kočky jsou věda aneb kočkověda v praxi

Jsou kočky skutečně věda? 🐈‍⬛

Možno to tak na prvý pohľad nevyzerá, lebo väčšine ľudí sa pri slove „mačka“ vybavujú asociácie rozkošnosti, zábavnosti a huňatosti a keďže s nami žijú, každý o nich má nejaké poznatky. No mačky domáce sú predmetom biologického, klinického výskumu, ale aj ďalších oblastí vedy rovnako, ako je to v prípade iných druhov zvierat, lebo objektívnych vedeckých poznatkov o nich máme pomerne málo a ukazuje sa, že to, čo si myslíme, že o nich ako majitelia vieme, nie je úplne v súlade s mačacou realitou a potrebami.

Co například? 🐈‍⬛

Napríklad, že ak žijú osamote, potrebujú mačacieho parťáka, aby sa nenudili – prichádzame na to, že sociálne napätie je pravdepodobne najväčším zdrojom stresu pre mačky a toto pravdilo asi viac neplatí ako platí. Ale tiež koluje veľa mýtov o tom, ako by sme mali mačky kŕmiť – dnes už vieme, že by mali prijímať krmivo niekoľkokrát denne a mala by mu predchádzať aspoň nejaká kognitívna činnosť, podobne ako pri love, no väčšina majiteľov stále ponúkne mačkám krmivo dva-tri krát denne v miske.

Myslíš si, že tato, ale i jiná „kočičí“ témata mají ve výzkumu své místo?🐈‍⬛

Samozrejme, tak ako každá iná, v rámci ktorej sa snažíme nájsť odpovede na otázky súvisiace s našim každodenným životom. Samozrejme, niekoho sa správanie mačiek týka viac, no dovolím si tvrdiť, že sa v určitej miere týka každého. Lebo s mačkami domácimi zdieľame túto planétu a ide o druh zvieraťa, ktorý sme my ľudia domestifikovali a teda za neho nesieme zodpovednosť.  A to nie len v kontexte starostlivosti o mačky – domácich miláčikov, ale aj v širšom zmysle manažmentu ich populácií v rôznych ekosystémoch našej planéty.

Jak ses ke „kočkovědě“ dostala? Co tě inspirovalo?🐈‍⬛

Tu je odpoveď veľmi jednoduchá a krátka – mačky! 😄 Od malička, už od skorého školského veku ma fascinovala príroda okolo mňa, ktorú som mala na dosah aj vďaka dvoru starých rodičov, kde chovali domáce hospodárske zvieratá. A aj keď som milovala pozorovať sliepky, či svinky, mačky boli jediné zvieratá, ktoré sa tu udomácnili samé od seba. A táto ich odlišnosť (no neklamme si, určite aj ich krása) ma očarili natoľko, že som sa už vtedy rozhodla, že ich chcem študovať a hľadať odpovede na otázky, ktoré sa mi s nimi doteraz vynárajú. Niekedy dokonca aj každý deň.

O čem konkrétním jsou tvé výzkumy?🐈‍⬛

O vnútrodruhovom sociálnom správaní, teda o tom, ako sa mačky správajú voči sebe navzájom, ale tiež ma zaujímajú interakcie ľudí a mačiek. V kontexte populačného manažmentu, ale aj v kontexte vzťahu majiteľ, resp. opatrovník a jeho mačky/mačky. Asi najviac ma na mojej práci baví jej interdisciplinarita a hľadanie riešení z viacerých uhlov – aby som bola konkrétnejšia, okrem snahy pochopiť mačky, sa musím snažiť lepšie pochopiť ľudí a hľadať spôsoby ako, a či vôbec, je možné zmeniť ich správanie, v prospech všetkých strán.

Pracuješ na nějakém dalším projektu/jaké jsou tvé plány do budoucna?🐈‍⬛

Mám pocit, že stále na niečom pracujem a nápady na ďalšie projekty neprestávajú prichádzať, čo vie byť niekedy unavujúce, ale zároveň ma to teší. 😄 A nakoľko výskum v oblasti správania a životnej pohody je veľmi potrebný, relatívne vo svojich začiatkoch a nie je nás veľa, ktorí v ňom pôsobíme, témy, ktorým sa venujem teraz sú témy, ktorým sa budem pravdepodobne venovať po zvyšok môjho života. V tomto ohľade sa považujem za veľmi šťastného človeka – moja práca má význam, vyvíja sa a nemá konca (takže nehrozí, aby som sa nudila, čo neznášam 😄).

Jak náročné je věnovat se vědě o kočkách?🐈‍⬛

Veľa ľudí, keď im poviem, čo robím, si myslí, že celý deň pozerám videá s mačkami a čítam si o nich zaujímavosti a môžu nadobudnúť dojem, že ide o super zábavnú a jednoduchú prácu. A aj keď často skutočne je zábavná, v skutočnosti nás, vedcov, ktorí skúmame správanie mačiek, je na svete dosť málo a myslím, že je to aj preto, že až taká jednoduchá nie je. Pod povrchom vie byť naša práca v mnohých ohľadoch veľmi frustrujúca. Samotný dizajn štúdie je veľmi zdĺhavý proces, pretože musí byť čo najobjektívnejší a musíme pri ňom myslieť na množstvo faktorov – napr. vývin dotazníka môže trvať niekoľko mesiacov. Samotné pozorovania správania resp. zber a analýza údajov zaberú množstvo času a trvá až niekoľko rokov, kým sa dostaneme k výsledkom, ktoré ideme spracovať. A často sa stane, že prácu, ktorá nám trvala niekoľko mesiacov môžeme zahodiť do koša, lebo sme urobili chybu. Takže áno, myslím si, že ide o mentálne veľmi náročnú prácu a bez toho, aby človek zároveň pracoval aj na sebe sa nedá robiť. Ale aj napriek tomu, jej benefity, podľa mňa, prevažujú s ňou spojené útrapy.

Co bys poradila někomu, kdo by se této vědecké oblasti chtěl věnovat?🐈‍⬛

V súvislosti s mojou predchádzajúcou odpoveďou, asi to, že ak to človeka baví, napr. na takej úrovni ako mňa, že miluje pozorovať mačky a svet okolo nás a aj mu to ide a síce, si všíma dôležité skutočnosti, nech si ide za svojim snom a nevzdáva sa! Lebo potom nie je nič krajšie ako robiť to, čo vás baví. Avšak tu by som poukázala na slová z knihy od Anne Helen Petersen, ktorú som síce celú nečítala, ale často sa vraciam k citátu z nej, keď mám náročnejšie obdobie. Pri tejto práci je totiž veľmi ľahké ňou začať žiť 24/7. A podľa tejto autorky je tvrdenie, „rob čo máš rád a nikdy nebudeš musieť pracovať“ pascou vyhorenia. Dovolím si parafrázovať – prezlečenie práce do jazyka „vášne“ nám bráni o nej uvažovať triezvo: je to práca a nie rozsudok večnosti. No ak si toto človek uvedomí dostatočne skoro (čo je snáď aj môj prípad) a učí sa aplikovať hranice medzi prácou a zvyškom života, dostane sa k vyššie spomenutej téme osobnostného rozvoja, ktorý vnímam ako pridanú hodnotu tejto práce.

Myslíš, že kočkám už alespoň trochu rozumíme?🐈‍⬛

Myslím, že áno. Začíname im rozumieť a pekne to podľa mňa vidno na rozvoji behaviorálnej veterinárnej medicíny, mačacej medicíny a vývine konceptu cat-friendly veterinárnych pracovísk. Postupne prichádzame na to, ako svet okolo seba vnímajú mačky, aké majú potreby a ako by sme na ne mali reagovať v kontexte starostlivosti o ne – či už z pozície majiteľa/opatrovníka alebo lekára.

Co od nás kočky nejvíce potřebují?🐈‍⬛

To je náročná otázka a alibistická odpoveď by bola, že to je veľmi individuálne túto odpoveď v podstate podporujú aj výskumy. No na základe mojich skúseností by som povedala, že je to priestor. Priestor urobiť prvý krok, priestor sa prejaviť, priestor s nami „hovoriť“. Lebo veľa z nás mačky buď rýchlo odpíše, alebo máme pocit, že presne vieme, čo si k nim môžeme dovoliť a potom sa k nim tak správame. A potom sa niekedy čudujeme, že nás poškriabali, pohrýzli, alebo sa nám vyhýbajú. Rezervovanosť sa však vo väčšine prípadov celkom vypláca.

Máš doma kočky? Ovlivňuje tvé profesní zaměření způsob, jakým se k nim chováš?🐈‍⬛

Mám dve mačky, sestry, seniorky, ktoré ma toho veľmi veľa naučili a stále sa vďaka nim učím. Ich fyzická interakcia bola pre mňa často záhadou a v podstate sa stala predmetom môjho celoživotného výskumu (no nie rozsudkom večnosti!). Učia ma veľa aj z pohľadu mačacej medicíny, ale čo teraz vnímam ako najdôležitejšie je, že vďaka nim som stále aj majiteľom/opatrovníkom a teda viem, aké náročné môže byť niektoré odporúčania, ktoré vyplynú z mojej práce, aplikovať do praxe. Vďaka nim som teda v kontakte s realitou, čo mi pomáha pri dizajnovaní ďalších štúdií.

Pokud by ses stala kočkou na jeden den, co bys dělala?🐈‍⬛

Chcela by som ho prežiť ako mačka, ktorá má prístup aj dnu, aj von a čo najviac by som sa hýbala. Chcela by som si skúsiť aké je to vedieť sa dostať takmer kamkoľvek, skočiť do aj z veľkej výšky s ľahkosťou, vybehnúť po stene … a tak celkovo zažiť si vnímanie sveta mačacími zmyslami by bolo úžasné. Vlastne, ak sa nad tým teraz takto zamýšľam, prežiť deň ako mačka by to jedno z mojich troch prianí, ak by som raz chytila zlatú rybku! 😄